2. Kapitola Zelený príborník

Aktívny víkend sa chýlil ku koncu. Prečítala som si novinový týždenník, bola som si zakorčuľovať na krytom klzisku, absolvovala som zdravotnú prechádzku lesíkom alias ranná rozcvička, pripravila som si podklady na prezentáciu pre kolegov a už len čakať kedy zazvoní telefón. Uvarila som si čierny čaj a sadla si do kresla na verandu. Slnko bolo ešte vysoko, ale chladno, prehodila som si deku cez plecia a uvelebila sa v polohe odovzdaný ježko na okrúhlom chrbátiku. Pozorovala som letiace husi ako mi s hlučným gagotom preleteli nad hlavou vo zvláštnej letovej forme nepravidelného písmena M. Začula som melódiu valčíka od susedov - milý elegantný tanečný párik - určite zase tancujú. Občas si zvyknú pustiť hudbu a v zrkadlovom salóniku skúšajú nové tanečné kreácie. Cŕrrn, ozvalo sa z izby. Zdvihla som slúchadlo, prisľúbila dochvíľnosť, hodila na seba vlnený kabátik a utekala dolu vysokým kamenným schodiskom na zástavku električky. Vystúpila som pred mestským divadlom a ponáhľala sa ku vchodu dvojposchodového domu. Trikrát som zazvonila na zvonček apartmánu číslo 2, ozvalo sa bzučanie a vošla som do vstupnej chodbičky. Výstup kamennými schodmi na druhé poschodie s výhľadom na farebné strechy domov z okienok na medziposchodí je ozajstný zážitok. Dvere boli otvorený, Erik ma už čakal, usadil ma do obývačky zariadenej pastelovým retro nábytkom. V každom roku vysoká izbová zelená kvetina. Uprostred miestnosti bol veľmi štýlovo prekladanou pestrofarebnou látkou zakrytý interiérový stĺp. Vzduchom sa niesla príjemná vôňa rozmarínu. Zahľadela som sa do jeho sivých očí, podišli sme k sebe. Od nášho posedenia v Zlatej husi prešli už takmer dva mesiace a my sme popri tých všetkých povinnostiach zabudli na to, že sme iba kolegovia. Chvíľu sme na seba hľadeli a potom padlo zopár vášnivých bozkov. Prehodili sme zopár slov o tom aký bol týždeň, čo sa nám podarilo a čo nie a zasadli ku stolu zaprataného obálkami a notesmi s poznámka uprostred jedálne. "Podarilo sa mi zopár sedení s našimi novými prírastkami do tímu. Vždy posedíme na večeri v nejakej reštaurácii s dobrým renomé, uvoľním atmosféru a dozviem sa i to, čo sami o sebe nevedeli. Každý z nich predstavuje obrovský potenciál, najmä pre technické oddelenie, ale viac Ti nesmiem prezrádzať", Erik sa rozhovoril, ale ja som mala dnes v pláne iné. Priniesla som CD, na ktorom boli nahraté nejaké články z redakcie týždenníka Noblesa sveta predávaného najmä v strednej Európe. Články o architektonických úspechoch aktuálne dokončených stavieb a výkonoch špičkových kuchárov rovnako ako aj novinky zo sveta športu vystriedali z arabského sveta. Veľké tučné titulky oznamovali otvorenie novej éry ekologických vozidiel tromi alebo štyrmi kolesami, poháňané perachou, výťažkom z riasy pestovanej v teplých morských vodách. Jej vynikajúce výkonové vlastnosti predstavujú ekonomicky výhodnú voľbu. Navyše výrobcovia sa hrdili inováciou exteriérového i interiérového dizajnu s extra farebnosťou arabských ornamentov. Pastva pre oči. Čo však bolo pre nás zaujímavé, mali sme za úlohy preveriť vážnu známosť zástupcu spoločnosti, ktorá vozidlá distribuovala. Samira al-Bakádí, spoločníčka obchodníka Benjamina Hassana, bola známa svojím šarmom, ktorý neraz prejavila najskôr ako kabaretná speváčka, potom ako divadelná muzikálová herečka. Jej záujem o obchodné aktivity svojho milenca však v našich očiach vyvolával podozrenie, že s ním zblížila nie len z dôvodov vzájomných sympatii. Prešla som teda k prezeraniu novinových textov a krátkeho video záznamu z jednej automobilovej konferencie, kde sa zúčastnili viacerí dôležití obchodníci z celého arabského sveta. Máme o Samire zistiť toľko koľko sa len dá od jej priateľky, ktorá sa pred štyrmi rokmi usadila v malom rodinnom domčeku na Viedenskom predmestí. Na stredoeurópskych spravodajcov zvláštna úloha, ale nakoľko hovorím arabsky, pripadla mne. O svojich pracovných zámeroch nesmieme hovoriť s hocikým a ani v tíme medzi sebou navzájom, aspoň pokým nemáme podklady pre zverejnenie informácií, či už pravdivé alebo upravené. Hoci táto situácia je výnimočná. Prečo? Nemala by byť, nikdy neporušujem pravidlá. V tomto prípade mám osloviť Samirinu kostymérku žijúcu v Rakúsku a vymámiť od nej informácie o živote bývalej kolegyne a priateľky, s ktorou občas telefonuje. Na toto treba viacerých hráčov. Mám povolené si pri zložitejších prípadoch vytvoriť špeciálny tím a potichu zorganizovať prípravu článku – alebo iného relevantného výstupu.

Prebrali sme všetko potrebné a konečne sme mali opäť chvíľku sami pre seba. Vytiahol z mrazničky gaštanovú tortičku, spravil šípkový čaj a stíšil osvetlenie. Sadli sme si na gauč a užívali si spoločné chvíle. Milovali sme sa. On spal a ja som podišla k otvorenému oknu. Vonku bolo úplné ticho a na jasnej nočnej oblohe svietili hviezdy. V hlave mi vírili rôzne myšlienky. Pohľadom som prebehla obývaciu izbu, ale v mesačnom svetle som videla len obrysy. Šla som si po pohár vody cez jedáleň do kuchyne a potom som si sadla za jedálenský stôl. Ako sa tak dívam na retro komody, zaujal ma pootvorený spodný šuplík. Veď len nakuknem a zavriem, aspoň bude poriadok. Vo vnútri bola stará ošúchaná zelená krabica na príbor. V pravom dolnom rohu s neprehliadnuteľnou ozdobou – striebornou ľaliou. Iba jeden letmý pohľad a pôjdem si ľahnúť. Krabičku som položila na stôl a začala skúmať jej obsah. Staré obálky s ručne písanými listami, fotografie s popiskami, prívesky a ktoviečo ešte. Očividne súkromný obsah.

Pokračovanie nabudúce v kapitole Sladký cukor...

Podvečerné vyplňovanie krížoviek pri vážnej hudbe.