6. Kapitola Bavorsko
Mladý pár pricestoval do Bavorska. Jesenné listy už pokrývali ulice Mníchova, keď vlak zastavil. Vystúpili na hlavnej stanici München Hauptbahnhof, ktorá je jednou z najväčších železničných staníc v Európe. Stanica má spojenia s celým Nemeckom aj so susednými krajinami. Mladí si odniesli batožinu cez rušnú staničnú halu a rozhodli sa ubytovať v malom rodinnom penzióne blízko centra. Penzión sa nachádzal v tichej bočnej ulici neďaleko Theresienwiese známym ako miesto konania festivalu Oktoberfest. V tom čase už pivné stany dávno odmontovali, pretože bol koniec októbra. Pár sa vybral prechádzať ulicami a obdivovať mesto. Bavorská architektúra kombinuje historické štýly s modernými prvkami a najviac ich zaujali neorenesančné budovy na Ludwigstraße. Pod oknami sa zastavili v stánku s popcornom. Spomenuli si na nedávne spoločné rande v cirkuse, omamná vôňa popcornu a more cukrovej vaty, ideálne prostredie pre nenápadný vážny rozhovor. Pokračovali k rieke Isar, prejsť sa po nábreží.
Ani neviem ako sa to stalo, ale citom nerozkážeš. Hoci sme sa snažili medzi našimi vždy pôsobiť odmerane, z každej pracovnej cesty sme si spravili súkromné medové týždne. Erik si akurát túžobne premeriaval cyklistov uháňajúcich dolu nábrežím a vymenúval možnosti, kam všadiaľ by sme mohli ísť, keby sme si požičali bicykle. Bolo mi chladno, fúkal studený vietor a tak som navrhla zastávku v jednej kaviarni. Dali sme si koláč Apfelstrudel so šľahačkou a írsku kávu. Prebrali sme možnosti ísť navštíviť Tante Irmu, čo všetko by pred ňou malo alebo nemalo odznieť. Na druhý deň ráno sme sa vybrali hľadať jej adresu. Domček stál na miernom svahu neďaleko rieky Isar, v tichšej časti mníchovskej štvrte Harlaching. Bol to nízky, útulný dom s marhuľkovou omietkou a drevenými okenicami natretými na tmavozeleno, ako býva v Bavorsku zvykom. Pred vchodom rástla lipa, ktorej listy na jeseň voňali sladko. Záhradu obkolesoval nízky kamenný múrik a malý drevený ošúchaný plot s bránkou, cez ktorú bolo vidno starý sad s jabloňami. Na terase stál stolík so smaltovanou kanvicou a dvoma šálkami po rannom čaji. Vo vnútri sa dalo rozoznať teplo z kachľovej pece. Z otvoreného okna bolo počuť rieku ako sa valí a občas aj vzdialené zvonenie mníchovských električiek. Domček pôsobil ako miesto, kde sa zastavil čas — medzi mestom a prírodou, medzi chladom jesene a teplom domova. Tak som zhodnotila atmosféru života Tante Irmy. Mala sivé vlasy zviazané do uzla a okuliare s tenkou kovovou obručou. Už vo dverách pôsobila ako impozantná dáma, v jej očiach neboli ani obavy ani nadšenie. Prívetivo a spýtala ako nám môže pomôcť. Predstavili sme sa ako priatelia jej netere baletky Leny, ktorí prišli v nádeji, že sa im podarí Lenu nájsť. Už tretí mesiac, čo o nej nik blízky nepočul. Nedala o sebe nikome vedieť a jedno ráno len neprišla na divadelnú skúšku do zrkadlovej sály. Tante Irma priznala, že s mladou dámou už roky neudržiava kontakt, ale prijala nás. V kuchyni rozvoniaval jablkový koláč, a keď sme vstúpili, ponúkla nás šálkou teplého čaju so škoricou.
Tante Irma si sadla pomaly k stolu. "Lena bola vždy dieťa s hudbou v nohách," usmiala sa. "Od malička tancovala, aj keď nehrala hudba. Žila so mnou dva roky. Väčšinu času sme strávili aktivitami v spolku katolíckej farnosti St. Anna Harlaching. Pravidelne konali komunitné podujatia ako zbierky pre miestny dom seniorov, jesenné trhy, spevácke popoludnia a malé divadelné predstavenia v sále pri farskom dome. Lena sa s nadšením zapájala, tancovala počas vianočných vystúpení. Odišla z Bavorska, keď ju prijali do baletnej školy vo Viedni.
Na polici stála stará fotografia — mladé dievča v baletnej sukni pred viedenskou Štátnou operou. "Tu je," povedala Irma s pýchou. "Nikdy sa nevydala. Žije tam, kde sa skúšky nikdy nekončia. Vraj pripravujú novú inscenáciu, možno Čajkovského." Obaja si letmo vymenili pohľady. "Ak ju hľadáte," dodala, "napíšte priamo do divadla. Má tam stále tú istú šatňu. Len jej povedzte, že ju pozdravuje teta Irma z Isaru." Kým starena šla do kuchyne po sušienky, nelenila som a prezrela nábytok okolo. Pracovná zvedavoť káže otvoriť zásuvky, a hľa hneď v druhej z vrchu, poohľadnica s podpisom Lena zpred dvoch týžďnov. Spiatočná adresa chýbala. Nestihla som ju odfotiť, ale zazrela som obrázok, vyzeralo to na púšť, tipovala som Arábiu. Prečo by posielala pohľadnicu? Irma klamala.
A hoci bola návšteva Nemecka úspešná len z polovice, Bavorsko im zostalo navždy v pamäti ako romantické miesto.
