1. Kapitola Piatkové popoludnie

Svetielkujem na všetky svetové strany, všetkými smermi, na všetkých bez výnimky - známka živosti. Stav bez tiaže, žiadne očakávania ani ľútosti, len strohá zodpovedná nálada a sebavedomie ostrieľaného šachistu. Hlavou mi víria spomienky ako mi vravievali, že som stretla množstvo zbytočného. Nič takého nejestvuje. Každú informáciu je možné pretvoriť v krásné a užitočné, kvetnaté, svieže a voňavé ako tento sad, ktorým schádzam do údolia. Bočnú južnú stranu kopcov na jar zdobia rozkvitnuté ovocné stromy. Nádhera. Čakám na známeho, máme stretnutie, ideme dohadovať formu komunikácie spoločenských a obchodných partnerstiev. Bez obáv, chceme len vybudovať funkčné komunikačné kanály pre budúcu spoločnú tvorbu. Ale v tejto chvíli to pre mňa nie je až tak dôležité. Vnímam okolie ako dokonalý súzvuk prítomných prvkov, dokonca aj bzukot včiel a šuchot lístkov jabloní v miernom teplom vánku sa perfektne hodí do pozorovaného obrazu. Pridám do kroku, zídem dolu kopcom, vyjdem na hlavnú cestu cez pootvorenú zlatú, pár krokov po chodníku zabočím doprava a za zákrutou vojdem do pivárne Zlatá Husa & Trón. Zámerne som si vybrala väčší stôl, dostatok miesta uvoľňuje atmosféru a dáva pocit slobodného rozbehu pri plánovaní. Ako som sfúkla penu z veľkého krígľa plného zlatej tekutiny, uvidela som za oknom nakúkajúceho mladého muža so zeleným šálikom okolo krku. Nedalo sa nevšimnúť si, ako starostlivo si vyberá z Menu, pritom som na stolíku sledovala bezchybne poukladané poznámkové listy zopnuté veľkou striebornou sponou tvaru ľalie. Hodila sa k nápadným žiarivým strieborným pásikom na dolných koncoch jeho šálu. Konečne zdvihol pohľad a zadíval sa na mňa s prenikavými bledo sivými očami, zažmurkal, elegatne sa usmial a vyzval ma, aby som začala s tým, čo mám pripravené. Odprezentovala som svoje návrhy, vyzdvihla som čaro listovej komunikácie pre vytvorenie pocitu záhadna a chytrosti video hovoru pre potrebu rýchleho zdieľania a vysvetlenia stratégií. Na záver svojho monológu som mu pochválila jeho krasopis a predstavovala som si ako od neho čítam list na voňavom kvetinovom papieri. Potom som si vypočula jeho nápad rotujúceho kindervajíčka, princípom ktorého je stráviť s partnerským subjektom minimálne polhodinku tvárou v tvár a behom krátkeho rozhovoru pri občerstvení rozdebatovať aktuálnu úlohu pričom sa zrodí riešenie - kinderkové prekvapenie. Sedeli sme v podniku asi ešte dve hodiny, chválili sme aké krehké sú bratislavské rožky s makovou plnkou a vymieňali sme si nejaké recepty na francúzske šaláty. Spýtala som sa čo znamenajú strieborné lemy na tmavozelenom šáliku, nedal ho dolu po celý čas, čo sme tam sedeli, pritom vonku bolo minimálne 20°C. Rozjasnil sa mu výraz, pousmial sa a krátko vysvetlil: "Zelený šálik som si dal ušiť pri príležitosti rozlúčky s mladými kolegami v našom tíme, končili sme projektový cyklus a potom každý šiel svojou cestou. Prvý strieborný pásik symbolizuje strieborné lyžičky v mojom zelenom príborníku, druhý pásik predstavuje moju hodnosť v remesle, rád zaslúžilého majstra", žmurkol na mňa a ukázal mi výšivku na vnútornej strane šálika, kde neboli pásiky, ale vyšitá strieborná ľalia. 

Pokračovanie nabudúce v kapitole Zelený príborník. 

Pohárik vychladeného rosé dobre padne pri rozjímaní o dnešnom piatkovom popoludní.